Donda - Jazyková škola
Blog/ Wollen v prítomnom čase: konjugácia a gramatické pravidlá
Vzdelávanie 3 min čítania · 28. septembra 2026

Wollen v prítomnom čase: konjugácia a gramatické pravidlá

Autor: Donda

Wollen v prítomnom čase: konjugácia a gramatické pravidlá

Sloveso wollen patrí medzi prvé modálne slovesá, s ktorými sa stretnete pri učení nemčiny. Používa sa na vyjadrenie vôle, plánov a zámerov, no jeho časovanie sa riadi inými pravidlami než pravidelné slovesá. Kto si osvojí tvary ich will a du willst, ušetrí si v bežnej konverzácii množstvo váhania.

Čo je sloveso wollen a kedy ho použiť

Wollen je modálne sloveso, ktoré vyjadruje chcenie, zámer alebo plán. V slovenčine mu zodpovedá „chcieť". Podobne ako ostatné nemecké modálne slovesá sa v spisovnej vete zvyčajne spája s infinitívom, ktorý stojí na konci vety.

Príklady:

  • Ich will ein Auto kaufen. (Chcem si kúpiť auto.)
  • Wir wollen nach Berlin fahren. (Chceme ísť do Berlína.)

V hovorovej reči môže wollen stáť aj samostatne, bez vyjadreného infinitívu, ak je smer alebo činnosť jasná z kontextu — tomu sa venujeme aj vo FAQ nižšie.

Tabuľka: wollen v prítomnom čase

OsobaTvar
ichwill
duwillst
er/sie/eswill
wirwollen
ihrwollt
sie/Siewollen

Všimnite si dve odlišnosti od pravidelných slovies: v jednotnom čísle sa mení kmeň a tvar pre 1. a 3. osobu jednotného čísla je úplne rovnaký (ich will, er/sie/es will) — bez koncovky, ktorú by ste čakali podľa pravidelného vzoru.

Prečo sa mení kmeň woll- na will-

Wollen je nepravidelné modálne sloveso, nie univerzálny gramatický jav platný pre celú nemčinu. Jeho konkrétne špecifikum vyzerá takto:

  • V jednotnom čísle (ich, du, er/sie/es) sa kmeň mení z woll- na will-.
  • V množnom čísle (wir, ihr, sie/Sie) sa vracia pôvodný kmeň woll-.
  • Tvary pre 1. a 3. osobu jednotného čísla (ich will, er will) navyše nemajú žiadnu koncovku — na rozdiel od pravidelných slovies typu spielen (ich spiele, er spielt), kde koncovka vždy je.

Táto kombinácia — zmenený kmeň a chýbajúca koncovka — je typický znak nemeckých modálnych slovies, nie samostatné „pravidlo," pre ktoré by platilo pre bežné časovanie.

Wollen v porovnaní s inými modálnymi slovesami

Nemčina má viacero modálnych slovies s podobným morfologickým správaním. Porovnajte wollen s können (môcť) a müssen (musieť):

Osobawollenkönnenmüssen
ichwillkannmuss
duwillstkannstmusst
er/sie/eswillkannmuss
wirwollenkönnenmüssen

Vidno rovnaký vzor: zmena kmeňa v jednotnom čísle a chýbajúca koncovka pre ich a er/sie/es. Rovnaké správanie má aj dürfen (smieť). Kto si osvojí tento vzor na jednom modálnom slovese, ľahšie zvládne aj ostatné — nejde o výnimku, ale o skupinový znak modálnych slovies.

Čo si zapamätať

  • Wollen sa v jednotnom čísle mení na kmeň will-, v množnom čísle ostáva woll-.
  • Tvary ich will a er/sie/es will nemajú koncovku — bežná chyba je pridávať k nim -t alebo -e.
  • Rovnaké správanie majú aj ďalšie modálne slovesá — können, müssen, dürfen.
  • Nemecké will nesúvisí s anglickým budúcim časom „will" — pozor na falošného priateľa (viac vo FAQ).

Zdroje

Súvisiace stránky

Časté otázky

Je správne „ich will" alebo „ich wolle"?

Správny indikatívny tvar prítomného času je ich will. Tvar ich wolle patrí do konjunktívu (napríklad v zdvorilostných alebo neistých vyjadreniach) a v bežnej oznamovacej vete ho nepoužijete.

Prečo „er will" nemá koncovku -t?

Pretože wollen je nepravidelné modálne sloveso — 1. a 3. osoba jednotného čísla majú v tejto skupine slovies rovnaký tvar bez koncovky. Práve táto výnimka je pre študentov najčastejším zdrojom chýb, keďže pri pravidelných slovesách je koncovka -t v 3. osobe automatická.

Je nemecké „will" to isté ako anglické „will" (budúci čas)?

Nie, ide o falošného priateľa. Nemecké will vyjadruje vôľu alebo zámer v prítomnom čase, nie budúcnosť. Nemecký budúci čas sa tvorí inak (pomocným slovesom werden + infinitív), takže si tieto dva výrazy nezamieňajte.

Môže wollen stáť vo vete bez infinitívu?

Áno, v hovorovej reči často áno, ak je smer alebo činnosť jasná z kontextu — napríklad Ich will nach Hause (Chcem [ísť] domov), kde sa sloveso pohybu vynecháva. V písanej, formálnejšej nemčine je bežnejšie infinitív vyjadriť celý.